Ako so šteniatkom 1.
Priviezli sme si domov šteniatko !
Skvelé.. máme doma šteniatko ale čo bude nasledovať ďalej?
V týchto kapitolách sa chcem venovať tomu ako sa chovať ku šteniatku, čo ho učiť / neučiť a ako ho pripravovať na život v ľudskom svete.
Socializácia
Je toľko vecí, ktoré šteniatkam musíme vysvetľovať. Všetko naokolo nie je na okusovanie, na potrebu sa chodí len vonku, jedlo z taniera nie je pre teba a tak ďalej. Kde začať?
V prvom rade nezabúdajme, že ak sme si doniesli domov 2-3 mesačné šteniatko je to miminko, ktoré absolútne nechápe náš ľudský svet a my sme tu od toho aby sme ho s ním zoznámili.
S takýmto malým šteniatkom by som nerobila žiaden zložitý tréning ani by som po ňom nechcela veľké výkony. Ide o to ho zoznámiť so svetom.
Do cca 14 týždňa prebieha socializačná fáza kedy by sme mali šteniatko zoznámiť s čo najviac podnetmi, s ktorými sa bude v živote stretávať.
To znamená: zoznámiť ho s pohodovými psíkmi rôznych veľkostí, inými zvieratkami, deťmi… Chodiť s ním po meste kde je veľa podnetov, ísť do obchodného centra, do kaviarne, do reštaurácie, ísť autom, autobusom električkou..
Zoznámiť ho s “divnými” vecami ako vysávač, mop, metla a inými vecami, ktoré bežne používame doma. Zapnúť mu vetrák, klimatizáciu alebo hocičo čo vydáva zvláštny zvuk.
Je naozaj dôležité zoznámiť ho s čo najviac podnetmi, ktoré bude stretávať vo svojom živote. Tým, že sa s nimi zoznámi ako šteňa ich v dospelosti nebude tak riešiť pretože už ich bude poznať a nebude to pre neho nič zvláštne.
V šteniatkovskom živote nastáva aj obdobie strachu, to znamená, že ak pred tým bolo v pohode s vysávačom tak sa zrazu môže rozhodnúť, že sa ho bojí. V prípade, že sa šteňa bojí ho nenutím ísť riešiť situáciu, skôr mu vytvorím bezpečné miesto ( čupnem si a psíka si dám po seba ) nedržím ho tam na silu samozrejme. Dávam mu svoj čas a za každý pokus kedy je odvážny ho pochválim. Šteniatko nechlácholim ani nijak neľutujem. Je to zbytočné.. Snažte sa viac byť pre neho oporou a utvrdiť ho v tom, že sa nič nedeje.
Vyhýbala by som sa kričaniu alebo núteniu šteniatka do niečoho. Po prvé pes má dobrý sluch a po druhé sa snažte s ním vytvárať kamarátsky vzťah a nepočúvajte prosím bláboly z minulého storočia ako keď nebudete drsný, pes bude alfa samec. Samozrejme musia byť stanovené hranice ale to ako nakŕmite psa alebo či bude spať na posteli nemá nič s tým ako vás pes berie. Ide o celkové chovanie a hranice, ktoré musíte dodržiavať.
Deň šteniatka
Šteniatko v tomto veku papá, kaká, spí a hraje sa. Spánok je veľmi dôležitý. Preto šteniatko nechávam spinkať a nebudím ho zbytočne. Ráno vstane ideme na záchod kde urobí všetko potrebné. Potom je zas dve hodinky aktívne a chce sa hrať, naťahovať, spoznávať nové veci. Vždy keď sa šteniatko zobudí dám ho na záchod vonku.
Poobede je obedový čas kedy chcem od šteniatka aby si pekne sadlo a až potom dostane misku s jedlom. Učíme tak psa, že má byť pokojný pred tým ako dostane najesť a nemá vám skákať po hlave. Tento cyklus sa opakuje celý deň v podstate.
Večer dám šteniatko do kennelky – za mňa to je lepšie ako peliešok. Psík tam má svoj ohraničený priestor kde mu nikto nechodí a má tam bezpečie zo všetkých strán. Ak šteniatko večer plače dám mu mamin pach ( na ktorý som samozrejme zabudla). Ak nechce prestať plakať tak by som si nachvíľku ľahla k nemu kým neprestane. V mojom prípade psy spia v posteli takže tam zaspí do sekundy, pretože im ide o to aby cítili niekoho pri sebe.
Výchova
Vo výchove šteniatka je dôležité si určiť hranice. Nejde o to psa fyzicky trestať alebo vôbec trestať. Ku výchove sa dá pristupovať pomocou hry, ktorá je pre šteniatko zrozumitelnejšia ako nejaké vykrikovanie povelov, ktoré nepozná.
1. Šteniatkovské okusovanie
Všetci poznáme to nepríjemné bodnutie ihličiek hrajúceho šteniatka. Šteniatka pomocou ihličiek zisťujú akou intenzitou sa môžu medzi sebou hrať. Ak sa zakusnú príliš druhé šteniatko zakňučí a to je signál, že má kúsať jemnejšie. Ak má šteniatko tendencie okusovať ruky vezmem do ruky hračku a snažím sa ho presmerovať na hračku. Áno, niekedy je ruka samozrejme zaujímavejšia ako všetko ostatné. Musím sa snažiť hračku dať do pohybu aby pre šteniatko bola zaujímavá.
Šteniatko potrebuje niečo okusovať pretože ho svrbia zúbky, ktoré sa mu budú meniť. Ideálne sú nejaké kožené hračky, alebo rôzne “pórovité” a štrukturované hračky, ktoré mu budú masírovať ďasná. Ďalej potom nejaké žužlačky určené pre šteniatka.
2. Privykanie na meno
Šteniatko nemá potuchy aké meno sme mu vybrali, preto ho na neho musíme zvyknúť. Vždy keď sa spolu hráme hovorím jeho meno, ak ku mne pribehne tak ho volám menom. Alebo ak sa spolu naháňame tak volám jeho meno viackrát a potom ho pochválim. Po nejakom čase si psík spojí to slovo ako niečo super a začne na neho viac reagovať. Vždy ho radostne pochválim a odmením hrou/hračkou/ pohladím ho.
Nezabúdajme, že vždy pes určuje čo je pre neho pochvala. Skúste si odsledovať čo má vaše šteniatko najradšej a tým ho pochválte.
3. Učenie relaxácie
Toto je podľa mňa ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú budeme potrebovať pre život so psom. Naučiť šteniatko odpočívať. Napríklad po hre alebo po najedení keď je trošku pokojnejšie ho budeme odmeňovať za to, že je v kľude a pekne leží. Môžeme používať pamlsky alebo ak je šteniatko prirodzene pokojnešie bude mu stačiť ako odmena naše hladkanie. Keď si šteňa prirodzene ľahne odmeníme ho a budeme mu to spájať s nejakým slovom – napríklad : relaxuj, oddychuj ale môže to byť hocijaké slovo ako nyny/ my máme pinkypinky ( akože spinkaj ). Podstatné je aby si šteňa spojilo toto slovo s relaxáciou. Pomaličky sa od neho môžeme vzdaľovať a odmeňovať ho z diaľky. Ide o to aby sa učilo, že ak nie sme stále pri ňom nič sa nedeje.
4. Bež na miesto
Toto bude prebiehať podobne ako učenie relaxácie. Ja preferujem kennelku pred pelieškom, pretože tam má psík väčšie ohraničenie a pocit väčšieho bezpečia. Psík by mal brať búdu ako útočisko a miesto kde mu je dobre. Plus má skvelé využite ak nechávate psíka na mieste, ktoré nepozná (napr. dovolenka) a potrebujete aby bol v pohode, tak ho necháte v búdičke, ktorú ma rád.
Na začiatok by som mu do nej dávala rôzne žužlačky aby si ju spojil s niečím kde má pohodu a môže tam relaxovať. Potom ju budete postupne zatvárať a postupne odchádzať z izby. Dôležité je robiť to pomaly aby to pre psa nebolo stresujúce a nebral to ako za trest. Pes musí byť v búdičke dobrovoľne inak dosiahnete úplne opačný účinok. Búdička je super ak napr. príde návšteva a váš pes je príliš energický. Naučíte ho na povel: “na miesto/ do budy/ alebo peliešok aby išiel na miesto a ležal tam pokiaľ sa návšteva neprivíta najprv s vami a potom na prepúšťací povel napr. my máme “okey” alebo “môžeš” ho pustíte.
Zo začiatku to samozrejme budú sekundy/ potom minúty a tak ďalej.
5. Privolanie ako hra
Šteniatka sú skvelé v tom, že sa o nás prirodzene zaujímajú a majú tendenciu sa držať blízko keď sú malé. Privolanie šteniatka spájame s hrou. Napríklad sa rozutekáme a šteniatko bude utekať prirodzene za nami. Zavoláme jeho meno / povel ( ku mne, poď sem ) a pomaznáme sa s ním poprípade mu dáme dobrotku alebo hračku. Pre šteniatka je všetko nové a zaujímavé. Môže sa stať, že ho vonku zaujme oveľa viac nejaký predmet alebo človek a šteniatko “ohluchne” na naše volanie. Nič si z toho nerobte je to normálne. Musíte sa snažiť byť preto najviac zaujímavý a zábavný pre vaše šteniatko aby chcelo ísť vašim smerom.
6. Pokoj
Ďalšia podobná vec ako je relaxácia je učenie pokoju. Pokoju v tom zmysle, že ak ideme vonku tak nechceme aby nám psík vyletel z dverí hlava nehlava a išiel si po svojom. Chceme aby vychádzal z dverí na náš povel. Neriešim kto ide prvý. Riešim to ako sa vychádza z dverí. Takže otvorím dvere a keď sa tam šteňa vrhne tak ich jemne privriem. Takto to môže prebiehať niekoľkokrát. Ak si šteniatko konečne sadne a počká čo i len sekundu tak ho pochválim a pustím. Ja mám slovo “čakaj”. Znamená čakaj pokiaľ ťa nepustím. Tento povel využívam aj pred cestou.
To isté po ňom budem chciet pri jedle. Nechcem aby sa mi hladné šteniatko vrhlo do misky. Chcem aby pekne sedelo a počkalo kým misku položím na zem a na povel: “možeš/dobrú chuť alebo hocičo čo vás nepadne ho pustím.
7.Dotyky
Privykanie na dotyky robím zo začiatku keď šteniatko spinká. Hladkám ho po celom telem chytám mu ušká, pacičky pozerám mu zuby. Ide o to aby do budúcnosti bol dotyk pre psa príjemný a aby v prípade, že sme ho museli ošetriť mu to nebolo nepríjemné. Môže sa mu niečo zapichnúť do pacičky a musí mať dôveru v nás, že aj keď ho to bolí my mu pomôžeme.
Zhrnutie
Toto sú základy, ktoré riešim s malým šteniatkom. Nejde mi o žiadne extra poslušnosť ale ide mi o to ukázať šteniatku, že som jeho opora/ že má u mňa bezpečné miesto a môže sa na mňa spoľahnúť.
Plus si s ním budujem priateľský vzťah, ktorý je založený na dôvere. Dôvera psa voči nám je obzvášť dôležitá aj pri navykaní na dotyky alebo pri rôznych úkonoch ako je utieranie labiek/ návštevy veterinára a tak ďalej.
Saš Sládeková
Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .
