Ako som našla Lolu?
Hľadala som kamošku. Takú, akú medzi ľuďmi nenájdete. Takú, ktorá sa nikdy nebude sťažovať, pôjde s vami aj na koniec sveta a zje všetko čo ste navarili aj keď to môže byť hnusné. Myslím, že ľuďom, ktorí majú za svojich najlepších priateľov týchto chlpáčov, to nemusím nijak explicitne vysvetľovať.
Moje základné požiadavky boli aby to bola psia slečna, najlepšie taká, ktorú už niekto zavrhol alebo nechcel a aby bola štenacieho veku. Nemala som žiadne veľké nároky. Takže.. pátranie po tomto šteňacom kamošovi začalo kde inde ako na Facebooku.
Uvaríte si čaj, nakrájate nejaké ovocie, poprípade čokoládu. Sadnete si za počítač a začnete šialene vyhľadávať a lajkovať všetky možné útulky, stránky pre opustených psíkov, weby…Je to začarovaný kruh, kde meníte len dve emocionálne stage. Buď je to totálny nárek kedy si chcete vziať všetky opustené psíky, ktoré vidíte, alebo.. aaaaaaw. Takto pokračujete niekoľko hodín, týždnov, mesiacov, rokov a dekád. Ja som naštastie svoje hľadanie úspešne ukončila po nejakých desiatich dňoch.
Malé béžové klbko s hlavou akože som labrador. Dva mesiace, akurát súca do novej rodiny. Jej meno je Lola. Zo začiatku som ho chcela zmeniť pretože niektorým jednotlivcom toto meno pripomínalo „ľahkú ženu“. No uchytila sa celkom rýchle a meno jej ostalo. Lola je pôvodom z rómskej osady, kde bola nejakou veľmi šľachetnou ženskou Xenou zachránená a vytrhnutá z reťaze. Psíkovi neostali žiadne veľké traumy ani rasistické problémy. Avšak.. pes nemá rád robotníkov. Áno, neviem ako si to v tej hlave preháčkovala a pospájala.
Tam sa začína náš príbeh a hlavne moja veľká motivácia porozumieť týmto skvelým tvorom, ktorí tú pre nás sú a nepotrebujú nič späť okrem vašej úprimnej lásky ( keď máte kúsok mäska tak sa nenahnevajú tiež).
Saš Sládeková
Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .
