Strach
Čo je to strach ?
Strach je univerzálna reakcia , ktorú cíti každý tvor včetne našich psov. Je to vlastne emocionálna reakcia spôsobená stretnutím s nejakou skutočnou alebo obávanou hrozbou. Keď sa bojíme, prebiehajú v našom mozku a iných orgánoch určité zmeny. To poznáme všetci…začneme rýchlejšie dýchať, tepová frekvencia sa zrýchli, svaly sa napnú. Prechádzame do režimu, ktorý sa nazýva: “fight or flight“., to znamená: bojuj alebo uteč.
Strach je tu s nami od nepämati a pomáhal nám prežiť. Môžeme ho označiť ako inštinktívny ochranný systém. V dnešnej dobe skôr bojujeme s tým, že sa náš pes bojí ísť na veterinu, ostať sám doma, bojí sa cudzích psov, ľudí a tak ďalej.
Teraz si skúsime trošku odbornejšie vysvetliť čo sa vlastne deje a ako strach funguje. Strachová reakcia začína tým, že je vyslaná informácia zo senzorickej oblasti mozgovej kôry. Kortizol známy ako stresový hormón je prírodný steroid, ktorý zvyšuje hladinu cukru v krvi a umožňuje mozgu lepšie využívať glukózu a zvyšuje dostupnosť látok, ktoré opravujú telesné tkáne. V normálnom množstve hraje kortizol dôležitú rolu pri boji so stresom a pri regulácií iných stránok ako dobré zdravie, stav kože a štruktúry tkání.
Reakcia tela na príliv hormónov nastupuje veľmi rýchlo. Príval neurochemikálií a hormónov do tela a mozgu, pomáha tomu čomu hovoríme upevnenie a vyvolanie spomienok v časti mozgu nazvanej mediálna prefrontálna mozgová kôra. Jednoducho povedané, pes si veľmi dobre pamätá čo sa s ním dialo keď bol vydesený. Práve na túto udalosť si spomenie oveľa jasnejšie ako na to, že pred pol hodinou ste ho učili povel sadni.
Práve v prírode by zviera táto spomienka zachránila. No práve naopak v dnešnom svete s tým máme iné nemilé skúsenosti.
Strach si asi každý predstavuje ako niečo čo sa vývija a niečo s čím sa stretneme. Bohužiaľ nie vo všetkých prípadoch je strach nadobudnutý. Strach môže byř podmienený aj geneticky a začať už v matkinej maternici. Genetika vytvára určitú šablónu ale konkrétne modely chovania potom nadobúva pes z okolia.
Ak tehotná fenka zažije nejaké fyzické alebo psychické trauma, môže sa to odraziť na vývoji šteniatok a ich reakcii na stres.
Strach vytvára silné negatívne asociácie. Zo začiatku sa nám naši psíkovia snažia “povedať”, že sa niečoho boja. Môže to vyzerať tak, že napríklad stiahnu chvostík, schovávajú sa, skáču, štekajú. Ak tieto počiatočné signály ignorujeme pes sa bude snažiť využívať silnejšie signály aby sme to chápali. Neskôr to môže dospieť až ku agresivite.
Veľakrát sa stáva, že nevieme vhodne reagovať na prejavy strachu. Začneme na psa zvyšovať hlas, škubneme s ním alebo použijeme fyzickú silu. To práve posiluje a ešte viac zintenzivňuje cyklus strachu. A nielen to.. zároveň to ničí váš vzťah so psom a vzájomnú dôveru. Veď si predstavte ako by ste sa cítili ak by ste sa niečoho naozaj báli a niekto by po vás začal vrieskať. No nič dobré by z toho asi nevzniklo.
Každý strach je samozrejme iný a chovanie psa určite nezmeníme za týždeň. Vo všeobecnosti by som hlavne odporučovala ostať pokojný a tak trošku nad vecou. Naši chlpáči z nás veľmi dobre vedia vycítiť to či to stresuje aj nás, alebo sme úplne v pohode a sme schopný našemu psovi vysvetliť, že nie je dôvod sa báť, respektíve ho upokojiť. Nehovorím tu o chlácholení a mojkaní. Všetky tieto prejavy sú zbytočné a len podporujú to, že je pes v strese. Skôr použiť bežný tón hlasu a ak máme možnosť danú vec/človeka/ psa chytiť.. dotknúť sa ho, pohladkať a ukázať, že tam kde je naša ruka nebudú cudzie zuby, alebo že to je bezpečné. Reč našeho tela je tiež dôležitý faktor. To znamená, že nebudem šaškovať rukami, nervózne prestupovať alebo robiť rýchle pohyby.
Skúsim zas ostať pokojný a s dobrou alebo minimálne neutrálnou náladou.
Pracovať so psom, ktorý sa bojí je podľa mňa oveľa náročnejšie ako pracovať s agresívnym psom. Každopádne bude najdôležitejší náš prístup a postoj k danej veci. Aj môj pes sa bojí veľa vecí a preto viem, že to nie je vec, ktorú zmeníme za jeden deň. Dôležité je byť konzistetný a sebavedomý. To znamená, že psovi idem príkladom a zároveň mu ukazujem, že som tu a jeho obavy spolu vyriešime. Pes v nás musí mať dôveru aby vedel, že sa na nás môže spoľahnúť v krízovej situácii.
Veľa reakcií psa vzniká práve naším prístupom, alebo je ním umocnené. Keď ideme na prechádzku v kŕči a s obavami, že náš pes znovu niekoho napadne, je veľmi pravdepodobné, že sa to naozaj stane. No keď vykročíme ako vodca s tým, že máme situáciu pod kontrolou a zvládneme ju naše šance na úspech sú oveľa väčšie.
Strach je veľmi obšírne a individuálne téma, ktorému sa určite budem venovať vo viacerých príspevkoch. Verím, že aspoň niečo ste si z toho odniesli. Minimálne to, že keď príde stresová situácia pokúsite sa zachovať pokoj.
Saš Sládeková
Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .
