Trpezlivosť

Od malička nám kládli na srdce: „Trpezlivosť ruže prináša.“ Myslím, že sme všetci ako malí bojovali s netrpezlivosťou.  Či už išlo o hračky, sladkosti alebo inú aktivitu, na ktorú sme museli poslušne čakať.
Prečo je práve táto vlastnosť kľúčová pre náš výcvik so psom?

Rada by som začala s tým ako nás učili ako deti chovať sa v prítomnosti psa. Dáš mu oňuchať ruku, pes je v pohode tak to znamená, že môžete začať vystrájať, naháňať sa, kričať, jačať, chytať ho za chvost. Počkať, počkať.. naozaj je to tak?

Prečo nás v prítomnosti koní učili rešpekt, nechať zviera aby prišlo za nami prvé a hlavne žiadne jačanie, kvílenie ani divoké poskakovanie ? Pretože ak nahneváme alebo znepokojíme koňa môže nás zabiť? Ale ak nahneváme a rozzuríme psa a kusne nás môžeme utratiť my jeho?

Pes je zviera, tým by som začala. Nemôžeme k nemu pristupovať inak len preto, že je v tej mikinke do ktorej sme ho natiahli je roztomilý. Trpezlivosť musíme praktikovať sami a až potom to môžeme vyžadovať od našeho psa. Veď viete ten kto káže…

To ako budete praktikovať trpezlivosť sami so sebou už nechám na vás. Od psa to môžeme vyžadovať pri bežných činnostiach počas dňa. Nemusíme tomu vyslovene hovoriť tréning. Začínala by som dverami. Určite vám nie je príjemné ak idete otvoriť dvere a v sekunde tam máte nahrnutého celého psa. Šaškujete, neviete otvoriť dvere, v horších prípadoch si ešte ublížite.

Počkám až sa pes ukľudní otvorím dvere, ale nepúšťam ho. Ak sa pokúsi tam narvať, dvere pomaly privriem. Ak je pokojný vyzvem ho rukou, že môže ísť. Naozaj tu nejde o to aby išiel alebo nešiel prvý. Ide mi o to aby išiel slušne.

Tak isto ako to budete potrebovať v normálnom živote. Ak so psom vstupujete cez dvere chcete aby bol pokojný a nezrazil vás na zem len preto, že sa teší do chovateľských potrieb. To isté budeme praktikovať pri všetkých vchodoch aj výhodoch.

Vo veľa prípadoch od psa budeme vyžadovať aby vedel pokojne ležať alebo sedieť. Či už stojíme na semafore, ideme v autobuse, pijeme kávičku v kaviarni. To znamená, že to musíme trénovať najprv v nerušivom prostredí. Je dobré využívať momenty, kedy je pes prirodzene pokojný.

Varíte v kuchyni, pričom niekto vám sedí za zadkom a nehybne čaká až niečo spadne. Tak to využijeme. Odložíme ho na miesto kde nám nebude zavadzať a necháme ho tam ležať. Ak sa postaví bez slov ho mechanicky opravíme. Po chvíli pochopí, že mu to vlastne vyhovuje a ostane ležat. Presne takéto chovanie chceme podporovať. Tak isto to môžeme praktikovať keď pozeráme seriál, žehlíme, cvičíme alebo si umývane zuby. Môžete byť kreatívny.
Ak nám to ide doma dobre budeme to trénovať vonku. Najprv na známej ulici, potom v meste, psom parku, lese, pri stretnutí s iným psom a tak ďalej…

Cieľom bude podporovať v psovi pokoj a trpezlivosť za každých okolností. A takto ruka v ruke by sme mali podporovať aj sami seba.

V konečnom výsledku budujeme pokojný a dôverný vzťah so psom. Vzťah, ktorý môžeme nazvať naozajstné priateľstvo.

SLEDUJ NÁS NA INSTAGRAME

Saš Sládeková

Saš Sládeková

Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .