Ako sa chovať v lese?
Tak ! Veľmi dobre si uvedomujem aká je táto téma citlivá záležitosť pre mnoho psíčkarov. Už dlhú dobu som sa odhodlávala napísať nejaký sumár ako to vnímam ja. Viem, že veľa ľudí si túto tému berie príliš osobne a jeho názor mu nevyvrátim čo samozrejme ani nie je môj cieľ. Chcem len zhrnúť svoj názor na to ako sa ohľaduplne chovať v lese nielen voči ľuďom ale aj voči iným psom a iným žijúcim tvorom.
Začnem situáciou, ktorá je konkrétne pre mňa dosť nepríjemná a verím, že pre väčšinu psíčkarov môže byť nepríjemná. Nehovoriac o ľuďoch bez psa, bežcov alebo cyklistov. Táto modelová situácia sa snáď už stala každému z nás. Idete si po lese psa máte na vodítku a spoza rohu sa na vás vyrúti cudzí pes. Nebudeme riešiť momentálne jeho veľkosť ani vek. Myslím si, že aj menší pes môže napáchať škodu. Ak nie fyzickú tak psychickú. A ak neublíži on môže byť ublížené jemu. My sa chceme vyhnúť obidvom scenárom.
Cudzieho psa oproti nepoznáme. Netušíme ako zareaguje na našeho psa. V takých chvíľach sa snažím odbočiť trošku z cesty v prípade potreby sa postaviť pred psa. Ak vidím pánička poprosím ho aby si svojho psa odvolal. Práve s týmto úkonom má najviac ľudí problém. Kričí na mňa: “On nič neurobí”. Ach jak ja nemám rada túto vetu. Mám pocit, že väčšinu času čo som počula túto vetu sa presne niečo stalo. A potom príde veta: ” To nikdy neurobil, to sa stalo prvýkrát.”
Kedysi som si naivne myslela, že psy ktoré sú pustené navoľno majú skvelú poslušnosť, každopádne mám niekedy pocit, že to je úplne opačne.
Veľa ľudí si neuvedomuje, že môj pes nemusí mať žiaden záujem o to sa stretnúť s tým vašim, ktorý sa na neho vyrúti v zatáčke. Môj pes môže byť chorý, zranený alebo nemusí mať vôbec náladu sa zoznamovať. Toto je vec, ktorú by mal rešpektovať každý jeden človek. Je pravda, že majiteľ by mal poznať svojho psa najlepšie ale to neznamená, že viete ako zareaguje v každej situácii. Nehovoriac o tom ak ani nie ste pri ňom , aby ste konflikt mohli riešiť. Psy sú zvieratá. To, že váš pes je v pohode so 100 inými psami neznamená, že si sadne s tým mojim. Môže tam byť hocijaká iná malá vec, ktorá mu zmení názor. Spadne za neho vetva, zľakne sa a zareaguje inak ako v každej situácii. Môže vyhodnotiť, že ja ako turista s paličkami a batohom som hrôzostrašná a zareagovať inak ako obvykle. Je tam toľko premenných, ktoré nedokážeme kontrolovať. A ani ked máte 99% psa, neznamená, že v tej jednej situácii vás poslúchne.
Ako by táto modelová situácia mala vyzerať?
Nehovorím, že keď sme na lúke kde máme rozhľad alebo na širokej ceste kde dobre vidíme nemôžeme psa pustiť. Za mňa ale minimálne s tou 99% odvolačkou. Pretože ak uvidí srnku a už sa nevráti smeruje to zas na začiatok. Každopádne! Mám psa na voľno na lúke, ak v diaľke vidím bežca/cyklistu/iného psa svojho psa si okamžite odvolávam k sebe. Podľa potreby – ak to je chodec a viem , že môj pes nemá žiaden extra záujem o ľudí tak ho so slovným povelom “Pri mne” ( čo znamená drž sa pri mojej nohe ) prejdeme. Ak vidím, že tam sú deti alebo že človek dáva signály, že sa psa bojí okamžite ho pripínam na vodítko. Ak zas vidím, že je človek priateľský a chce si psa pohladkať tak ho nechám.
Ak ide o psy tak 99% psa pripínam na vodítko. Tiež neviem ako môj pes zareaguje. Ak vidím že je pes v pohode a že by bola možná interakcia a vidím, že aj pániček je komunikatívny tak ich nechám zoznámiť.
Ľudia prosím! Zamyslite sa trošku nad týmito situáciami.
Ak mám psa na vodítku a pokúše ho iný pes, ktorý je navoľno tak mám zavarené na psychické trauma, ktoré budem odbúravať pekne dlho. Prestante sa spoliehať na to, že môj pes poslúcha, môj pes je v pohode a môj pes nekúše. Lebo vždy príde tá situácia kedy sa to stane PRVÝKRÁT. Čo je najpodstatnejšie v tomto celom procese je OHĽADUPLNOSŤ.
Ohľaduplnosť voči iným ľuďom, psom a všetkému živému. Ja milujem psy celým svojím srdcom ale popravde ak na mňa aj bez psa vybehne cudzí pes na voľno necitím sa konfortne. Psy reagujú inak v každom prostredí. Niekde pre nich môžem byť kamoška a niekde pre nich môžem byť hrozba.
A ešte posledná vec. Dá sa na to pozerať aj z tej pozitívnej stránky.
Ako ? Ako záležitosť tréningu samozrejme! Aj keď mám psa na voľno tak ho pred zatáčkami privolávam alebo dostatočný distanc od zatáčky dávam povel “ľahni” – samozrejme sledujem pohyby tela. Ak vidím, že pes stuhne alebo zbystrí tak tak ho privolávam. Ak vidím, že leží uvoľnene tak ju nechám v polohe až kým nie som pri nej a tam ju odmením. Samozrejme psa takto nevolám každú minútu ale snažím sa byť vynaliezavá a kombinovať rôzne cviky a povely aby to pre neho bolo zaujímavé a aby aj sám od seba mal motiváciu držať sa blízko. Môžem to kombinovať s povelom “Čakaj” kým pes znovu čaká kým sa priblížim na jeho úroveň. Ale samozrejme môžem byť aj vynaliezavý a využívať to ako ďalší level cvikov, ktoré už pozná. Vie pes otočku keď ste na pol metra od neho. Ale vie otočku aj keď je 5-10m od vás ? Takto môžem kombinovať mnoho jednoduchých cvikov a zároveň spojiť prechádzku aj s tréningom, kde sa pes musí sústrediť a vnímať okolie viac.
Dúfam, že vám tento článok bude prospešný a začnete inak premýšľať nad tým čo všetko obnáša mať psa na voľno.
Zdieľaj ak sa ti páči!
Saš Sládeková
Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .
