Oddych a potom makať!
22. DEŇ Košice - Kysak
Vstávame na pohodičku o 6:00. Raňajkujeme, pijeme kávičku a rozmýšlame, že si dnešný deň urobíme znovu pekný. Pozeráme sa na trasu a ak vynecháme nejakých 12+-km zbehneme to celkom rýchlo a na obed budeme u babky vo vedľajšej dedinke pri Kysaku. Viem, že túto trasu si najbližšie keď budem v Košiciach odbehnem s ockom, takže sa nie je čoho báť.
Zhadzujeme batohy a berieme si len jedlo a vodu. Cítime sa ako nejakí dovolenkári. Táto trasa sa mi veľmi páčila. Celý čas sme išli krásnym lesíkom. Na ľahko si poskakujeme ako prváčence v družine.
Okolo obeda sme v Kysaku, kde nás berú autom do dedinky Malá Lodina. Jupíí.. pivko sa chladí, gril je už horúci.
Od začiatku cesty sa Adam tešil najviac na túto chvíľu. Celý čas ho podľa mňa držala nad vodou práve táto chvíľa kedy sedí na záhradke s pivkom v ruke a večeria pokiaľ mu brucho nepukne.
Samozrejme sa večer hrajú karty a tento deň je ďalším dňom, ktorý si užívame na 110%.
Celkový čas 2:55 h Vzdialenosť 15,4 km Priemerná rýchlosť 5,3 km/h
↑ 466 m ↓ 784 m
23. DEŇ DAY OFF
24. DEŇ Kysak - Chata Čergov
Sme riadne oddýchnutí a rozhodli sme sa posledných 150km zdolať za 3dni. Na tejto ceste je veľa asflatu a preto nechcem brať Lolku. Ostáva vo wellnese s babkou a dedkom. Vyhadzujeme stan a všetko čo nebudeme potrebovať aby sme mali čo najľahšie batohy.
Vyrážame 6:00. Asi po hodinke stretávame na ceste diviaka. Stojí tak 2m pred nami. Stojíme a nehýbeme sa. Pozerá na nás a vyhodnocuje, že nie sme žiadna hrozba. Pokračujeme ďalej a keď sa otočíme vidíme ako za ním cupitá celá jeho rodinka.
Od rána sa snažíme držať tempo. Predsa nás čaká 50km. Okolo 12:00 sedíme vo Veľkom Šariši a máme asi hodinku na obed a oddych. Pokračujeme ďalej. Adama už začína hnevať zadok. Myslím tým, že tým ako ideme rýchlo sa mu to tam všetko šúcha a on chudák chodí ako keby strávil noc vo väzení.
Lesíkom už radšej počúvame hudbu a zisťujeme, že to má dobrý vplyv aj na naše tempíčko. Asfalt nás užiera tak ako sme predpokladali. Ideme už z posledného a prichádzame ku chate Čergov. Je síce zatvorená, ale pred chatou majú altánok a vyhodené dve dvojposchodové postele. Zázraky sa dejú. Navečeriame sa a ideme spať. Adam sa ešte pýta, či nebudeme spať hore, ale ja viem, že to by bol tvrdý pád.
Sú asi 3:00 ráno ked sa pretočím a spadnem ako kukla na betón. Keď spíte v spacáku zatočený až po oči ako ja nemáte šance vytiahnuť ruky a dať ich pred seba. Vzlykám a snažím sa ako larva dostať späť na postel. Adam spí. Ešte chvíľu fňukám a medzi rečou mu hovorím, že som spadla aj na jeho telefón. Ej, ale ten sa zrazu prebral. V hlave sa smejem.
Celkový čas: 9:11h Vzdialenosť: 49,7km Priemerná rýchlosť: 5,4km/h
↑ 1687 m ↓ 994 m
25. DEŇ Čergov - Zborov
Vstávame celkom ubolení a nožičky trošku plačú. Zbalíme si svoje saky-paky a vyrážame. Ešte nie je ani 6:00 a už sme na ceste. Je lepšie sa ráno až tak nezdržiavať aby sme na obed boli v Bardejove.
Ideme celkom pohodovými kopčekmi a potom to zas ideme dole. Terén nie je až tak náročný, akurát musíme ísť celkom rýchlo.
Asfalt je rozpálený, múch neúrekom a slnko nás nešetrí. Kvasíme sa vo vlastnom pote celý deň. Márne sa snažíme nájsť tieň na ceste.. Z telefónu nám hraje I.M.T Smile a uľavuje nám od vlastných myšlienok. Na obed sme v Bardejove a zasa máme nejakú tú hodinku na oddych a obedík. Zasadáme v takej na pohľad luxusnejšej kaviarni kde majú obedové menu. Zas a znova trošku zasmradzujeme podnik. Slečna je veľmi usmievavá a náš smrad ju neodradí.
Bardejov je krásne mesto. Cez Bardejov ideme do Bardejovských kúpeľov, kde si kupujeme oplátky samozrejme a sadáme si na kávičku.
Počasie je krásne a my znižujeme požiadovok toho kde budeme končiť. Prejdeme “len” 40km. Posledné miesto kde by sme reálne došli je Zborov kde je skvelý penzión Janka s úžasným pánom. Príchod máme okolo 17:00 umyjeme sa, objednávame si pizzu a ideme spať.
Ehm.. jasne aspoň taký bol plán. Prídeme skoro na hotel a ráno vyrazíme o 4:00 nech sa vyhneme tomu slniečku.
V izbe je asi 100 stupňov a všade na okolo sa ľudia veselia. Nedá sa spať! Ja čo zaspím za 1sek len poviete slovo perina.
Je 24:00 a ja viem, že posledný deň bude bolestivý.
Celkový čas 7:42 h Vzdialenosť 39,1 km Priemerná rýchlosť 5,1 km/h
↑ 1112 m ↓ 1707 m
26. DEŇ Zborov - Dukla
Ráno sa vstáva veľmi ťažko. Je 4:30 a my už to šlapeme ako šialenci. Prechádzame cez osadu, každopádne v túto nekresťanskú hodinu všetci spia a jediný kto nás víta sú psíkovia. Ideme rôznymi kríkmi, úzkymi cestičkami, asflatom. Šlapeme to do kopca cez les. Zasa si vychovávame svoje hejno múch. Snažím sa im vysvetliť, že nie som ich kráľovná no oni ma nepočúvajú!
Strácam nervy a vrieskam na muchy. Super.. kam sme sa to dostali.
Ak je dole kopec snažíme sa ho zbehnúť, je to príjemné a šetrí to čas. Týmto tempom budeme zas okolo obeda v Svidníku. Preklínam všetky asflaltky sveta. Ja chcem radšej kopce ! Tam na konci aspoň máte odmenu, že ?..
Dochádzame do Svidníka a sme zmorení. Čaká nás ešte 20+-km a z toho 7km po asfalte. Blewh..Akurát volá babka, s ktorou sme sa mali stretnúť až na Dukle, že sú vo Svidníku.
Sedíme tam, pozeráme na seba s Adamom a vieme, že my sme si svoju cestu už ušli. Polka cesty ešte po asfalte sa mi nepáči. Nestojí mi to za to aby sme sa na Dukle rovno zvalili na zem. Nasadáme do auta a ideme cieľovú rovinku rýchlejším tempom. Ha-Ha. Babka sa smeje a vraví, že Fico mal pravdu.. Na východe nič nie je.. Od Svidníka je to ako cesta duchov.
Prichádzame na Duklu. Len stojíme a nechápeme . Je to koniec našej cesty. Najlepšej cesty, ktorú sme spolu s Adamom a Lolou zvládli.
Myslím, že všetky tie zážitky si v sebe budete prehrávať celý život. 26 dní zbehlo ako voda ! Nemali sme ani jeden dážď a ja ani jeden poriadny otlak! Dohromady to je 735km.
Teším sa čo ďalšie na seba ušijeme 🙂
