Poďme na to!
1. DEŇ Devín - Chlmec
Vyrážame od Adamovej sestry kde sme spali. Lúčime sa ako keby sme sa nikdy nevrátili, vcucujeme slzy a môžeme ísť. Tuhne nám krv v žilách a cítime, že už je to tu. Adam štartuje auto a ideme. Nič sme nezabudli? Máme všetko? za 20min si spomínam…Jasné! U Adamovej sestry som zabudla nepremokavú bundu. Ešte sme ani nevyrazili a už sa vraciame. V hlave sa smejem…
Okolo 9:44 vyrážame z Devína. Snáď sme teda nič nezabudli. Psa máme, batohy tiež. Spätne nás vidím presne ako na tejto fotke. Veľmi naivní prváčikovia, ktorí netušia, čo ich čaká v škole. Vysmiati ako lečo teda ideme.
Prvý deň je úplne v pohode, ideme lážo plážo tempom, nesnažíme sa lámať rekordy. Zisťujeme aké je správne nastavenie batohov, pretože nás stále niečo škube a tlačí. Ľudia sú veľmi príjemní, všetci nás zdravia. Stretávame veľmi milého pána, ktorý to prešiel pred dvoma rokmi. Dáva nám rady nech sa určite nevzdávame a líči nám svoje historky. Mám rada keď sa ľudia otvoria, poprípade sa ku vám pripoja a máte pocit, že to je úplne prirodzené.
Ráno nevieme kde budeme spať večer. A je to teda úžasný pocit. Lola to zvláda v pohode, pretože netuší čo sme na ňu ušili. Užíva si výlet ale netuší, že na spanie ju čaká stan, konkrétne tých 20cm naviac u mňa v spacáku.
Prešli sme +- 25km a je čas sa uhniezdiť. Posledné km ideme cez les a nevidíme žiadne miesto, ktoré by bolo ideálne. Adam sa ma snaží odradiť, že žiadne ideálne miesto nenájdeme a ustelieme si niekde na koreňoch stromov a namiesto vankúša budem mať kamene. To teda nie…
Zrazu je vidieť krásnu, obrovskú lúku za lesom. Ohnisko a ľudia, ktorí akurát odchadzajú. Super! Ideálne miesto sme teda našli. Sadáme si na karimatky, varíme sáčkovú polievku, čierny čaj a staviame stan.
Celú noc sa otáčame zo strany na stranu. Naše pohodlné mestské zadky nie sú zvyknuté na tvrdú zem. Nevadí. Modlím sa nech už je konečne ráno a môžeme pokračovať. Nadránom počujem štekot. Nijak ma to nerozhadzuje, pretože to je obyčajný štekot že?
Adam sa ma pýta: “Počuješ aj ty toho diviaka?!” Ouuuukej.. vravela som si, že to je nejaký divný štekot. Pozriem na psa, ktorý nás rozhodne ochráni a ten spí tak tvrdo, že ani diviak ju nerozhodí.
Celkový čas 5:36 h Vzdialenosť 25,1 km Priemerná rýchlosť 4,5 km/h
↑1 048 m ↓ 837 m
2. DEŇ Chlmec - Čermákova lúka
Vyrážame krátko po 7. Varíme čaj, kávu šupneme do seba jednu proteínovú tyčku a ideme. Ideme necelé tri hodinky a zastavujeme pri Bielom kríži a občerstvujeme sa. Cesta je jednoduchá a tak ideme ako šťastné prasiatka a pískame si. Stretávame veľa turistov a cyklistov, pretože sme prakticky ešte stále v Bratislave. Pokračujeme na Pezinskú babu, kde si chceme dobiť telefóny, najesť sa a vymyslieť kde vlastne chceme spať. Dávame si druhé teplo jedno za deň a s divočinou to teda ešte nemá nič spoločné.
Adam je trošku vyčerpaný a keď nám čašník vraví, že jediné čo je vypredané je pizza. Adam si objednáva pizzu. Čašník so zatnutými perami odpovedá, že tú jedinú nemajú. Nevadí.. Adam skúša objednať inú pizzu. Ospravedlňujem sa za Adama a objednávam nám ja.
Je 15:30 a potrebujeme sa dostať na Čermák. Je to prvý taký poriadny kopec, takže nás riadne zničí. Nás myslím mňa a Adama. Pes dostáva energetické dobroty a šlape si to ako na drogách. Lola je hyperaktívna celkovo, takže sa to naozaj ťažko rozlišuje. V reštaurácii vyžobreme chlebík, pretože sme ešte stále neskúsené prváčence a chýba nám pečivo. Chlebík je skvelý, až na jeden detail. Tajná prísada je asi jar. Voláme ho saponátový chleba a konzumujeme ho ďalšie štyri dni.
Po troch hodinách sme tam. Krásny prístrešok, latrínka a prameň. Rozkladáme sa a prichádza ďalší pár. Nejdú SNP ale urobili si predĺžený víkend a chalan stanuje prvý krát.
Je celkom zima a Adam sa nehanbí opýtať či budú zakladať oheň. Hanbím sa ja. Oheň zakladá Nikol. Celé to vyznie bizardne ale oni chceli opekať tak či tak. Adama asi bičuje svedomie a tak ide nazbierať drevo. Ohrievame sa pri ohníku a zisťujeme, že oni budú spať pod širákom. Hmmm.. obávam sa, že im bude zima. Chalan vraví, že má spacák do mínusu.
Ráno zisťujeme ako sa vyspali. Veľmi zle. Bola zima a ráno zistil, že spal v tom spacáku opačne.
Celkový čas:7:21h Vzdialenosť:34,2km Priemerná rýchlosť: 4,7km/h
↑ 1166 m ↓ 903 m
3. DEŇ Čermákova lúka - Buková
Budíček 6:00. Raňajkujeme kašu. Balíme si saky-paky. Lučíme sa s párikom, ktorí nám založil oheň. Naberáme vodu v prameni a šlapeme. Každým dňom sa zľahka stupňuje náročnosť. Ideme hore, dole a zas hore a zas dole. Ideme cez kamene, lesy a všade počuť výstrely ako z dela. Snáď sa neblíži tretia svetová tretí deň po našom odchode.
Škriabeme sa na Vápennú. Je to celkom dlhé stúpanie. Adam vylezie hore a rovno si ide dať šlofík. Na Vápennú s hrôzou spomína doteraz. Bol to jeho najhorší kopec. Vzhľadom k tomu, že mal ešte 18kg batoh a nohy informatika, ktoré nechápali čo sa deje.
Po hodine pokračujeme ďalej. Zisťujeme, že ak je v pohode terén tak sa nám dole kopcom ľahšie kluše. Klušeme všetci. Lola má stále veľa energie. Niekedy keď zastavíme, skáče pri nás ako na trampolíne. Hmm.. bežím a rozmýšľam ako ju naučiť obyčajné nudné sedenie namiesto tých skokov.
Stretávame párik, ktorí ide naším smerom. Väčšinou idú všetci opačne. Odporúčajú nám, že budú spať 500m mimo trasy pri vodnej nádrži Buková. Prečo nie? Trošku sa premyť nám neuškodí. Pred odbočkou stretávame chalana, ktorí už bude končiť. Dávame sa s ním do reči. Mám rada ak sa ľudia zastavia na pár minút a zdieľajú s nami svoje zážitky.
Hádžem sa do vody ako vorvaň bez zábran a snažím sa umyť vo vode, ktorá smrdí rybacinou. Super, už len si dať pyžamo, večeru a dobrú noc.
Adam vyzerá, že je ľahko “priotrávený” kopcami a slnkom. Pije harmančekový čaj a bez umytia v smradľavej vode ide spať.
