Behanie o život s Lolou
Nikdy som nebola ten atletický typ, ktorý ak začal vykonávať nejaký šport hneď exceloval. Bola som taký zlatý stred. Žiaden medailista, ktorý to potiahne na olympiádu ale zas ani ten slimák bez ulity s astmou. Dlhé prechádzky v prírode to áno! To som vždy mohla. Nevadilo mi ani nepriaznivé počasie ani paprsky slnka na čele.
S behaním sme to mali raz áno a raz nie. Ale nikdy sa mi nepodarilo tomu dať konkrétnu formu, ktorá by sa vyvíjala. Jednoducho ma to vždy prestalo baviť. To bolo ešte pred Lolou. Keď som behala sama so sebou a zistila som, že ma to nudí.
S Lolou sme začínali pomaly behať od šteniatka. Najprv to bol len ľahký klus popri nohe aby sme si vysvetlili, že skákanie a trhanie topánky a vodítka nie je úplne žiadúce. Neskôr sme trasu pomaly predlžovali a zisťovali aká to je zábava. Aspoň to som si hovorila pretože som pre ňu rozhodne musela byť veľmi vtipná. Odporúča sa aby ste so svojím psíkom začali behať od jedného roka až roka a pol. Je to hlavne kvôli jeho kostre, ktorá je stále vo vývoji. Ja osobne si myslím, že ak použijete zdravý selský rozum tak zvykať ho na beh v malých intervaloch môžete už od 7 mesiacov. Tým samozrejme nemyslím, že ho zapriahnete do sániek. Ale pri venčení z normálnej chôdze prejdete do trošku rýchlejšieho tempa a tak ďalej.
Určite je pred behom dôležité zahriatie svalov a trošku rozprúdenie krvi aby sme nebehali stuhnutý a ešte otlačený od vankúša. Rôžne návody ako na to nájdete na youtube.
Za mňa osobne to bolo s Lolou veľmi prirodzené a intuitívne, rozumiem však tomu, že nie každý psík to má tak. V tom prípade by som odporúčala pozrieť stránky na fb kde takto ľudia so psíkmi behajú spolu. Predsa tam dostanete profesionálnejší výklad a niektorí chlpáči lepšie spolupracujú ak pred sebou vidia utekať iného psa.
Od jedného roka sme to teda brali trošku vážnejšie. To jednoducho znamená, že už som Lolu viedla k tomu aby sa viac sústredila na beh a nie na vtáčiky ,fúkanie vetru alebo žblnkajúcu vodu. Myslím, že to začala chápať a pristupovať k tomu viac serióznejšie. Samozrejme sa vždy nájde niečo čo je veľmi zaujímavé na preskúmanie ale neprikladá tomu až takú váhu.
Zo začiatku som neudýchala ani 3km. Neskôr sme to predlžovali na 5,7,10,12 a zatiaľ máme našu najdlhšiu trasu na 20,3km. Taký menší cieľ do budúcnosti je zabehnúť pol maratón. To bohužiaľ bez Loly, pretože kategóriu so psom by mohli zaradiť do kategórie dopingu. Škoda. V našom prípade to teda rozhodne nie je tak, že by pes vždy bol v ťahu a držal tempo. Veľakrát sa stalo, že sa Lola tiahla ako sopeľ meter za mnou a chcela ísť domov. Naštastie pre mňa po prvom kilometri si už aj ona musela hovoriť ako veľmi zle to vyzerá keď je to opačne a nechala sa ukecať na vedúcu pozíciu.
Nesnažím sa nejak extra lámať svetové rekordy ani aby bola Lola celý čas v ťahu. Ide mi skrátka o to sa prebehnúť, užiť si to naplno a tráviť nejaký čas s Lolou. Vlastne preto ma to celé začalo tak baviť. Viem, že to baví ju a zároveň je pre mňa takou tichou psychickou oporou, kedže ona sa len tak ľahko neunaví.
Každou interakciou s vašim psím kamošom, do ktorej dávate úprimnú radosť, pozitívne posiluje váš vzťah. Či už to je preťahovanie o hračku, naháňačka alebo skúšanie nových trikov. Psi potrebujú sociálny kontakt a interakciu s človekom.
Rozhodne odporúčam skúsiť niečo nové s vašim štvornohým chlpáčom. Nezáleží na tom aká konkrétna činnosť to bude. Záleží hlavne na tom, že vás to bude spolu baviť!
Saš Sládeková
Som milovníčka všetkých zvierat. Od malička som chovala a prinášala domov rôzne zvieratká od pieskomila, činčily, mačky, psa a skoro sa mi podarilo mať aj koňa!
Psy milujem a neustále sa snažím zdokonaľovať vo vzdelávaní či už o psej komunikácii/ chovaní/ histórii/. Pretože ak sa naučíme "psiu reč" dokážeme im naozaj porozumieť a pomôcť .
