Nechceme medveďa!
10. DEŇ Čičmany - Zvonica Hadviga
Vstávame tak ako obvykle okolo 6:00+-. Dnes nás čakajú lúky, lesy a kopčeky. To máme radi. Tešíme sa, pretože vo Fačkovskom sedle má byť reštaurácia kde sa najeme. Potom nás čakajú tri dni kedy takéto vymoženosti mať nebudeme. Od rána počúvam Adamove ódy ako si dá rezeň. Miestami mám pocit, že pod takým nátlakom si ho dám aj ja ( pozn. – nejem mäso).
Nad reštauráciou nám milí robotníci ukazujú kde načerpať vodu a oznamujú smutné správy. Netrafili sme deň kedy majú otvorené. Adam začína byť protivný. Keď je hladný je mrzutý, klepe sa a potrebuje si hneď sadnúť a zjesť všetko čo máme. Ja popochádzam ešte 10m aby sme nesedeli v strede cesty. Kričí na mňa či žijem zo vzduchu.
Obedujeme vífonku na parkovisku. Prach z výfukov máme ako dymovú show. Adam zjedol polievku, oriešky, tyčinku, ale vzhľadom k tomu, že to jedlo budeme ešte potrebovať 3 dni sa zastavil.
Tento úsek bol krásny. Začali sme už šľapať také lepšie kopčeky a tie výhľady stáli zato. Nestretli sme nikoho. Len štebot vtáčikov, štekot psa a Adamove fňukanie, že je zas hladný. Miestami mám pocit, že Adam by bol schopný opiecť na pekáči aj Lolu. Neviem aký pohotovostný režim si zaplo jeho telo pri toľkom pohybe.
Kúsok od cesty je odbočka na našu letnú vilu. Spíme v Zvonici z roku 1920 ! Varím rajčinovú polievku, čajík a ideme spať. Nemáme žiaden signál a je to skvelé.
Celkový čas 6:34 h Vzdialenosť 26,7 km Priemerná rýchlosť 4,1 km/h
↑ 1390 m ↓ 1442 m
11. DEŇ Zvonica Hadviga - lúka pred Kunešovom
Ďalší slnečný deň pred nami. Krása. Tento úsek som si zasa užívala plnými dúškami a to som nevedela čo ma čaká. Cesta na Vyšehrad bola dokonalá! Vedie totižto cez ranč Lola!
Idete hore kopcom medzi výbehom plných koní. YES! Zo začiatku som myslela, že Lola bude trošku šalieť, pretože toľko koní pokope nevidela.
Vôbec… asi chápala, že je ranč pomenovaný po nej. Išla celý čas pri nohe a bez zvukových efektov počumovala po koníkoch tak ako ja. Ani neviem ako sme ten kopec vyšlapali.
Už len pár ďalších krokov a kocháme sa výhľadom na Vyšehrade. Ďalšie čarovné miesto musím povedať. Na niektorých úsekoch sú vyschnuté pramene a vzhľadom k tomu, že si nenosíme celý čas 3l, ale radšej dočapujeme priebežne už tú vodu potrebujeme. Nevadí. V dedinke pred Kunešovom zvanej Sklenné ide Adam žobrať vodu od miestnej babičky. Babička je skvelá ako všetky babičky a čapuje mu do plna! Dnešný deň nebol ani tak náročný ako bol dlhý.
Asi sme už dlho nemali osobáčik a tak sme dnes ušli 37km a stanujeme na lúke pred Kunešovom.
Pôvodne sme mali ostať pár km pred tým v mieste Medvedí prameň. Ale po bližších zisteniach, že sa Medvedí prameň nevolá zo srandy sme to potiahli ďalej. Predsa tie škriabance na stromoch v nás nevyvolali dôveru. Myslím, že toto bol celkom strop aj pre Lolu, ktorá už po nás pokukuje kedy konečne postavíme stan.
Celkový čas 7:43 h Vzdialenosť 37,3 km Priemerná rýchlosť 4,8 km/h
↑ 1493 m ↓ 1264 m
12. DEŇ Kunešov - Prístrešok Dolný Harmanec
Ráno sa zobúdzame celkom skoro. Každopádne sa nikam neponáhľame. Včera sme ušli pekný kus cesty a nohy sa snažia presvedčit mozog, že ešte potrebujú ležať.
V Kunešove sme raňajkovali pred obchodom. Prešli sme cez stred Európy ! Paráda.Za Kunešovom sme pokračovali na Krahule po asfalte. Tam sme sa napojili už na lesík smerom na Skalku. Tam je niečo ako bufeto – reštaurácia kde sme si dali syr s hranolkami a tatarkou. Po ceste stretávame vysmiatich mladích 4 chalanov, s ktorími sa dávame do reči. Chcú prejsť polku SNP ako skúšku.
Keď vidíme ich obrovské batohy, zisťujeme koľko vážia. Vraj +- 20kg. Chalani nemajú paličky a ja si vravím, že asi nevedia úplne aký terén ich čaká.
Paličky pre mňa na najbližších troch dňoch plnili asi dôležitejšiu funkciu ako moje nohy. Vzhľadom k tomu, že mám úžasné rozchodené bežecké topánky s hladkou podrážkou ako detský zadok sa šmýkam na každom liste.
Tento terén je ako horská dráha na lísti, kmeňoch stromov, kameňoch a potôčikoch. Každopádne im držím palce a stále si to nedokážem predstaviť bez paličiek.
Ideme spolu krátky úsek a potom ich predbehneme. Končíme v krásnom prístrešku kde všade počuť myšičky. Čakáme, že chalani prídú pár hodín po nás no nič. Vravíme si kde asi ostali nocovať.
Adam odnáša jedlo zabalené v tričku (môj výmysel) 100m od našeho bejváku. Nechceme sa naťahovať s medveďmi kvôli sáčkovým polievkam a horálkam.
Aj keď spíme v krytom prístrešku staviame stan kvôli myšičkám.
