Výmena batohu
7. DEŇ Brezová prístrešok - Trenčín
Vstávame skoro. Svieti nám slniečko a my sa tešíme, pretože večer spíme v Trenčíne. Dnes príde Adamov brat, ktorý mu donesie menší batoh. Do toho kopca to nie je sranda niekedy. Adam má batoh 70 + 10l a v určitých momentoch vyzeral, že sa už nepohne ani o meter. Aj keď si myslíte, že nemáte veľa vecí tak máte. Každý gram treba zvážiť. A to doslova.
Ťaháme sa rôznymi lúkami po slniečku a vypaľuje nám mozog. Stretávame sa s Vladkom. Našťastie pre nás išiel z druhej strany a na zlej značenej trase sa stratil. Vďaka tomu nám ušetril túto odbočku. Ideme rôznymi kriakami, úzkymi cestičkami, vetvičkami, ktoré nám šľahajú do tváre. Ideme cez nekonečné kopce a posledných 5km trvá skoro 2 hodiny. Na tomto úseku sme nestretli živáčika.
Sadáme do reštaurácie po ceste v Drietome a objednávame si jedlo a kofolu. Vegetíme asi dve hodiny a Adam si prebaľuje batoh. Vidím šancu vyhodiť všetky blbosti, ktoré mám naviac. Vyhadzujem diár, ceruzku, mydlo ( je v kovovej krabičke a to už je veľa aj za daň toho byť čistý…!), jeden pár ponožiek ( stačí mi predsa od všetkého po 2ks), aeropress, kávu.
Adam sa zbavuje váhy už na samotnom batohu, ktorý je ľahší. Vyhadzuje misky z ešusu( ani raz sme ich nepoužili, pretože všetko jeme priamo z ešusu) , nožík (omylom), tričká, ponožky.
Je 17:00 a nás ešte čaká 8km do Trenčínu. Cesta nemá konca kraja. Posledné 2km ideme na autopilota. Lolka má dosť, asfalt sa jej nepáči. Povzbudzujem ju, pretože mám pocit, že ju tam niekde klepne o chodník.
Idem dosť rýchlym tempom, aby sme to stihli v rozumný čas. Adam sa vlečie za mnou a preklína moje malé, rýchle nožky.
Síce nepočujem ako kľaje ale keď vidím ako sa na mňa pozerá je mi to jasné.
Prichádzame do krásneho penziónu Tibéria, kde sú chlpáči veľmi vítaní. Na nástenke vidím ako zamestanca mesiaca mačku. Smejem sa. Odpadávame ako kojenci. Prešli sme ďalší rekord – 36km!
Celkový čas 7:32 h Vzdialenosť 36,1 km Priemerná rýchlosť 4,8 km/h
↑ 1000 m ↓ 1391 m
8. DEŇ Trenčín - Prístrešok Santa Fe pred Hornou Porubou
Ráno vstávame celkom odpočatí. V Trenčíne ešte ideme do obchodu. Nakupujeme jedlo a vyrážame celkom neskoro. Prechádzame cez Trenčianske Teplice. Mesto je totálne plné. Na chvíľu mám pocit, že žiaden covid neexistoval. Do Trenčianskych Teplíc sme si dali cez zásielkovňu poslať balík. Tešili sme sa ako lišiacky sme to naplánovali, pretože obchod je otvorený aj v sobotu. Naša radosť vyprchá keď zisťujeme, že tam je 3hodinové okno. Nemáme toľko času. Mali sme tam oriešky, energetické doplnky a to najdôležitejšie – Lolkine granule a energetické psie dobroty. Musíme variť z vody. Kupujeme jej tuniaka a rohlík na ďalšie tri dni. Nie je to nič super, každopádne Lola je dosť nadšená. V obchodoch majú len lacné a veľké balenia granúl, takže tuniak s rohlíkom mi príde ako prijatelnejšia možnosť.
Počasie sa tvári, že bude pršať. Dve hodiny nacvičujeme obliekanie a vyzliekanie pršpiplášťov. Stále lepšie ako lejak, vravíme si. Začínaju blesky.. Moje telo sa prepína do režimu o prežitie a spúšťam režim nitro. Mám pocit, že poletím. Prichádzame do obrovského prístrešku Santa Fé. Máme dilemu či pokračovať alebo nie. Neušli sme toho dnes až tak veľa. Každopádne nechceme zbytočne zmoknúť na večer.
Volám ockovi, ten jediný vie celú cestu kde presne sme. Vie to ale skôr ako my. Vie aké máme počasie a čo máme oblečené. Vie čo ešte nevieme my. Robím si srandu, že nám dal GPS s kamerou a odposluchom do topánky.
Vraví, že máme radšej ostať tam kde sme aj keď pršať už nemá. Dobre.. staviame na istotu. Rozkladáme stan a ideme do hajan.
Celkový čas: 5:37h Vzdialenosť: 25,3km Priemerná rýchlosť: 4,5km/h
↑ 1270 m ↓ 828 m
9. DEŇ Santa Fé - Čičmany
Vstávame dosť skoro aby sme dobehli včerajší sklz. O 6 sme už na nohách a užívame si čarovný výhľad na dedinu zahalenú ranným oparom. Nielenže je čarovný ranný opar ale aj ranná rosa. Do dediny ideme vačšinou cez potôčiky, mokré kamene a trávu. Sme celí mokrí. Ja som majiteľ nepremokavých ponožiek, takže sa usmievam od ucha k uchu. Jednoznačne odporúčam tento skvostný vynález. Ak idete celý čas v teniskách ako ja využijete ich. Plus na extra extra mokro som si ešte pripínala návleky na lýtka. Adamov goratex je na tom horšie. Ranná rosa je naozaj zákerná a ani goratex vám nepomôže. Cez deň má svietiť slniečko, takže to nie je žiadna dráma.
Za dedinou nás čaká výšľap na Vápeč. Reveme a hodnotíme, že kopce na V neveštia nič dobré. Tento kopec bol ďalší do zbierky, ktoré sme šlapali ako ochrnuté slimáky. Na vrcholku sme zobudili párik, ktorí sa ešte prevaľoval v spacáku. Tiež fajn miesto na spanie.
V Zliechove si dávame pauzu a škriabeme sa na ďalší kopec. Ideme si užiť kultúrny zjav zvaný Čičmany. Vždy som chcela vidieť túto malebnú dedinku. Dávame si skvelé domáce jedlo v penzióne kde spíme a ideme zo seba znovu urobiť človekov. Áno človekov.
Perieme, nabíjame, čistíme a spíme. Lolka ako vždy skúša kvalitu madracu a periny. Spánok znamená – spokojenosť. Čakajú nás ďalšie tri dni vonku. Tešíme sa.
